Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že som v roku 2013 urobila životnú zmenu, síce "vrámci fachu", ale keby som bola bývala úplne zmenila svoju prácu od základov, mám pocit, že by to bola menšia zmena ako to, čím som si posledné mesiace prešla.
S odstupom času, ktorý prešiel od začiatku môjho kultúrneho šoku si uvedomujem a rozmýšľam o montessori zasa trochu inak ako predtým. Otvorili sa mi oči vo veciach, ktoré som považovala za úplne samozrejmé.
Postaviť montessori škôlku na princípoch štátnej škôlky je zvrátenosť. Tieto dva systémy nemajú jediný spoločný bod.
Montessori učiteľ má montessori hlboko v duši, žije ho a žije ním stále. Doobeda, poobede, aj po tom, čo mu "padla". Pracuje na sebe, motivuje ho nadšenie okolo seba.
Montessori škôlka dáva deťom možnosť zorientovať sa vo svete okolo nich tak, že prežívajú malé aj veľké veci, čo sa dejú. Rukami a celým telom majú možnosť prežiť veci vzdialené aj blízke. Kreativita osobnosti učiteľa siaha vysoko.
Mať, pracovať v takejto škôlke znamená zabudnúť na frázy, na obrazy iných škôlok a do značnej miery aj na predstavy rodičov a nechať sa viesť svojou autenticitou.
Nájsť takú škôlku, vlastne ľudí, ktorí ju tvoria, je šanca na veľkú zmenu.
Ďakujem.
