Kalimba... Kalimba. Kde som to
slovo vlastne prvýkrat počula?
Aha, v škôlke, kam chodili moje
dcéry, pričom objavom roka vtedy nebola pre mňa len kalimba, ale vôbec možnosť
iného než bežného prístupu k deťom. Tak tam. Brnkla som si na ňu parkrát a dala
do šuflíka "raz možno chcem, ale teraz sa na to necítim." Lenže moja
dcéra, ktorá zásadne nekladie priame otázky, ale dopracúva sa rada k svojim
zisteniam dedukciou, niekoľko mesiacov nedala pokoj. "Mami, a páči(l) sa
ti zvuk tej kalimby?", "Mami, a chcela by si vedieť na nej
hrať?", "Mami, a potešila by si sa, keby si dostala na Vianoce
hudobný nástroj?". Nevyčerpateľnú studňu otázok na túto tému, ale hlavne
mojich odpovedí, si všimol aj môj muž. Áno, páči sa mi ten zvuk. Chcela by som
vedieť, ale veď vlastne, tam netreba veľa, ide to aj samo. No, áno, keď nástroj
tak tú kalimbu asi, vieš, že na iné hrať neviem.
A tak prišli Vianoce a pod
stromčekom toto:
Nadšenie opadlo trocha
rýchlejšie, než som čakala. Na moje prekvapenie, tento nástroj neznel ako
kalimba, ktorá mi padla do ucha v škôlke. Pár rokov som sa s ňou potrápila, ale
potom som si povedala dosť. Google našiel, čo som chcela do pár sekúnd. Potom to
už išlo rýchlo. Na prvom stretnutí s Marekom sme okrem naladenia tej
"čudnej" kalimby dostali v 20-tich minútach to, čo sa bežne učí asi
tak 2 roky na hudobnej teórii v ZUŠ. Domov s nami išli 2 krásky.
Strávili sme s nimi celé leto,
potom jeseň, teraz zimu. Cestujú s nami, boli pri mori, na chate. :) Pre nás sa
stala kalimba radosťou, oddychom. Potrebujeme ju, chýba nám, keď ju zabudneme doma. :) Lepší relax, ako sadnúť si s kalimbou do
hojdacej siete pod stromom asi nevymyslel nikto.
Krása, ako kalimba každému z nás
v rodine prináša to, čo práve potrebuje. Zatiaľ, čo dcéra je momentálne
posadnutá nacvičovaním rôznych pesničiek (nielen na kalimbe, ale na hocijakom
nástroji, čo jej príde pod ruku), ja som ešte stále štádiu "brnkania a
nerozmýšľania." Muž si večer v posteli moje brnkanie celkom rád vypočuje.
Rok 2017 bude rok kalimby. Aj v našej
škôlke. Posúvam svoju závislosť do práce. Mám tú výhodu, že môžem. :)
Ešte jeden bonus na záver:
Nesmierne sa tesim a dakujem za tento clanok aj obnovenie blogu! Lepsi novorocny napad si nemohla mat! 😀 Postuj, pis, zdielaj, inspiruj! Ja citam! 😘
ReplyDelete