Sojka škriekavá

A keď som si myslela, že ma už nič neprekvapí, lebo všetky okolité vtáky u nás už boli, prišla táto návšteva.

Jeden z tých väčších vtákov. Konáre sa pod ňou poriadne prehýbali. :) Inak, ja mám sojčie modré pásikové pero z krídla živo v pamäti z detstva. Môj dedo, vraj poľovník, mal také pero za klobúkom.

Iné šablóny

O šablónkach som už raz písala v tomto článku. Dnes ale o iných. 


Máme doma už dlhší čas sadu pekných drevených šablón. 

Väčšinou ležia nepovšimnuté, takže sa snažím podstrkovať ich babám pri každej možnej príležitosti. Tentokrát zabrala reorganizácia poličiek a padli do oka Nele. Lenže Nela je nespokojná so svojou kvalitou obkresľovania. Vymyslela si teda iný spôsob, ako sa s tým úspešne popasovať. 

Chytí šablónu a namiesto obkreslenia zvnútra celú plochu vymaľuje. Vyzerá to potom takto. Nedokonalosti zaniknú a hlavné je, že ona je konečne spokojná s výsledkom.

Céčka

Aj naše deti, tak ako my v minulosti, žerú céčka. Ale z celkom iných dôvodov. Aspoň zatiaľ. 

Teraz sa im páči tá výzva, poskladať z dielikov reťaz, aj rozložiť ju znova na dieliky. Nie vždy sa to darí celkom podľa ich predstáv, ale nenechajú sa predsa odradiť prvým neúspechom.  

O hovne

To, že naše baby doma už pomaly nemajú inú tému, ma už prestalo rozrušovať. Naša hovienková mánia však dosiahla svoj vrchol!


Dnes vystrihli prototyp hovienka z papiera.

No nie je úžasné?! Usmievavé. :)

Naša vtáčia farma

Stále tu vyspevujem, aké všelijaké vtáky k nám chodia, ale všetky fotky, čo som sem doteraz dala, boli internetové, nie z našej záhrady. Boli aj veľmi milé čitateľky, ktoré si mysleli, že tie nádherné detailné zábery sú naše - za čo ďakujem. Ale boli aj takí, čo potrebovali dôkazy :). Tento článok bude teda plný našich fotiek, ktoré nafotil Palo. Lebo ja, keď prídu, zásadne nefotím, len sa kochám a neviem oči odlepiť. 

Tu je pár naozaj našich kamošov. 

Stehlíky - pestré aj zelené.

Sýkorková debata pri pijátku.

Ďateľ-fešák!

Reorganizácia

Pochytil ma rapeľ kompletnej reorganizácie a upratovania detskej izbičky. (A vraj som nebola jediná v tomto období s podobnými pocitmi. :) )

Takže máme zasa zredukované hračky, s ktorými sa už baby aj tak nehrali (hrad s princeznou, aj farma museli ísť do pivnice. Toho hradu mi bolo ozvlášť ľúto, ale kedď som videla tú vrstvu prachu na ňom, tak bez milosti išiel.) a na poličkách ostali len tieto veci. 

čísla, písmenká a tvary (stálice)

zažehľovacie gorálky a plošné tvary na vytváranie vzorov

hra chytanie rybičiek - sú drobné a točia sa, problém mám aj ja :)

nová mánia - vyšívanie

hra skladanie cestičky pre princa a princeznú

výtvarné potreby a zošívačka, dierovačka, šablóny a pečiatky

a knižky - len pár. 

Celkový dojem - SPOKOJNOSŤ. :)

Čakanie na jar

Zima je dlhá, naozaj už ide aj do tuhého a my sa pomaly nevieme dočkať jari. Tak si s deťmi krátime čas takými predjarnými pokusmi. 

Tu skúšame klíčivosť fazule. Už sa nám tam aj črtajú maličké korienky. 

No a tu som si vymyslela, že vypestujeme z avokádovej kôstky rastlinu. Skúsenejší pestovatelia tvrdia, že kôstka má byť namočená vo vode len spodným koncom, z ktorého vyrašia korene. 

No a dnes sa chystáme do IKEI, kúpiť miniskleník. Monika, úplne si ma zblbla. :)

Ako pokračujú naše pestovateľské pokusy (hlavne to avokádo, do ktorého vkladám veľké nádeje), sa dočítate o pár týždňov zasa tu.