Jonášovci na prieskume chalúpky

Mali sme návštevu zo zahraničia - prišli nás pozrieť čerstvo nasťahovaní Viedňari :)

My sme si ten spoločný čas užili natoľko, že sme zabudli cvaknúť čo i len jednu fotku.

A preto sem dávam link - report od Moniky, ako u nás bolo.

http://viennasdiary.blogspot.com/2011/05/friendspriatelia.html

Ďakujeme za príjemné doobedie a dúfam, že čoskoro návštevu oplatíme zasa my v hniezdočku vo Viedni. :)

Tanierové slniečko

Výtvor inšpirovaný škôlkárskou výtvarnou.

"Aj ja chcem také!!", kričí Nela zakaždým, keď si Mojka prinesie niečo takéto vlastnoručné zo škôlky. 

Milujem jednoduché nápady a toto je jeden z tej kategórie. Stačí namaľovať tanier,

potom urobiť po obvode pár dierok dierovačkou (prekvapujúco zvládnu aj deti samé, myslela som, že to bude nad ich sily stlačiť dierovačku poriadne), 

prevliecť špagátiky, alebo šnúrky (my ešte stále likvidujeme zásoby skartovaného farebného papiera),

zaviazať (pomáhala som) a hotovo. 

Teraz visia vonku na klinci a zdobia dom.

Michalská veža

A keď už sme sa s Nelou do mesta vydali, tak sme sa spontánne rozhodli vyšlapať na Michalskú vežu. 

Jedno z mojich najobľúbenejších miest v Bratislave. Kedysi som sem vodila potenciálnych frajerov :))) Následný úspech v mojich snahách potom zaručený :)

Nie je to ani až taký výstup - počas cesty nahor si pozrieme miestu expozíciu zbraní, uniform a pod. 

A hore úžasný výhľad!

Ešte jednu turistickú :)

A jednu naslepo :)

Vstupné 4,30 E. V cene je aj expozícia U červeného raka, ale tú sme pre tento deň vynechali, Nele stačilo aj toto.

Autobus 147

Do našich končín, teda priamo pred náš dom chodí milý autobus s kapacitou asi 13 ľudí. Taký rodinný autobus. 

Šofér púšťa rádio do celého autobusus, aby ho mohli počúvať aj cestujúci. Samozrejme, každý sa s každým pozná, počas cesty pasažieri jednak konverzujú medzi sebou a tiež aj so šoférom. Žiadne ZA JAZDY S VODIČOM NEHOVORIŤ. Práve naopak. 

Dnes sme si jazdu dali aj my s Nelou. Nástupná zastávka FUNUS :). Smer Hodžovo námestie. 

Potom prechádzka po Poštovej, do mesta a späť nastupujeme na Zochovej, výstup rovno pred domom. Balada!

Miško, Rebeka, Ľubica na návšteve

Ako-tak sme sa znormalizovali a začíname prijímať návštevy.

Niektoré nestíhame ani fotodokumentovať (prepáčte Ondřejíčky, zapózujete nabudúce!), ale tú včerajšiu sme si užili a stihli aj cvaknúť pár fotiek. 

Obed nám chutil...

A bol, mne z neznámych príčin, neuveriteľne smiešny...

Taniere pomaly vylízané...

Po obede sme sa vybrali do Horárne trocha vybiť fyzickú energiu. 

Baby sa hojdali, 

zatiaľ, čo Miško bol takmer celý čas zavŕtaný v piesku. 

Riťky trpezlivo čakajú na svoju príležitosť na trampolíne. :)

Najväčšia zábava z celého dňa bola ale aj tak šmýkanie sa po zadku dole schodmi u nás doma. Škoda, že som ich pri tom neodfotila!

Prvý piknik

Včerajšie pekné počasie nám dovolilo urobiť si v záhrade prvý piknik pre plyšové zvieratá :)

Rozložili sme si deku a priniesli plný kôš potrebných vecí.

Nela sa popasovala s "piknikovým košom". 

A Mojka chystala dobroty. 

Vydaril sa! :)

Clematis (Plamienok)

Tentoraz spoznávame rastlinu z "domácej produkcie", rastie nám priamo pred domom. 
Bývalá majiteľka mala v plamienkoch evidentne záľubu, lebo po celej záhrade som ich napočítala 7 ks!

Momentálne nám kvitne tento a som veľmi zvedavá, aké budú tie ostatné. 


Clematisy majú nespočetné množstvo krásnych variácií.