Nechala som sa inšpirovať týmto a týmto článkom na krásnom blogu The artful parent, pretože túto istú tému mám aj ja veľmi často na mysli, keď pozerám na všetky tie nádherné a vydarené diela nadšených šťastných a usmievavých detí na blogoch. A niekedy mám z toho trochu divný pocit. Som neschopná, že nám z našich výtvorov niekedy zostane len kopa neporiadku, nervozita, demotivované deti, aj ja? Je to normálne, alebo sa s takým bortím len ja? Všetci ostatní v kuse happy?
Veľa toho, čo tu na blogu mám asi vyzerá tak šťastne a idylicky, ale nie je to vždy tak a asi nie som jediná, čo máva občas tieto čudné pocity.
Ani nám vždy všetko nevychádza, napríklad včera, moja geniálna myšlienka kaleidoskopických obrázkov z lesklých flitrov rôznych tvarov. Aký úžasný nápad, hovorila som si celá nadšená po nákupe zmienených flitrov v Kik-u.
A doma - jeden veľký neporiadok, obrázky nič moc a tie krpaté trblietky budem mať po dome všade hádam do Vianoc!
Tak sa nenechajte demotivovať a po takýchto pokusoch skúste znova. Ako hovorí Samuel Beckett:
"Go on failing. Go on. Only next time, try to fail better."
myslim, ze my sme presny prototip tvojho opisu, no iba zdanlivo! Katka, aj u nas je to s nervami (zakazdym), s neuspechom (hadam kazdodennym), s Jurkovym totalnym nezaujmom ku kazdej druhej aktivite a osem minutovym sustredenim pri kazdej prvej, s mojim "zaprisahanim sa," ze uz s nimi nikdy, ale nikdy nebudem robit toto a to, s ich odmietnutim aktivit, ktore sa mne zdaju ako uuuuplne fantasticke (presne ako pises), s hysterickymi zachvatmi, ked je nahodou nedaj boze vypisana fixka a veskera umelecka aktivita je nasledne nemozna, s mojou neschopnostou usporiadat vsetky tie potrebne mini serepeticky do systematickeho celku (a ze som tych kosikov, krabiciek a kufrikov uz vyskusala!), s Kubkovym polhodinovym revom a plesknutim o zem, ze sa mu nepodaril presne taky vlak, aky chcel a potom jediny sposob (skor vyhrazka), akym je schopny pokracovat je, ak to dokoncim za neho (coz mna vytaca do nepricetnosti, ze sa hned tak lahko vzdava) atd., atd., atd....a neporiadok? nemyslis vazne! ja som zvacsa po "tvoreni" tak vyflusnuta, ze to tam necham cely zvysok dna ako to bolo a potom to aj tak len zhrniem na jednu veeeelku kopu, ktoru riesim az ked padne! a inak vlastne to, co publikujem je len to, co sa nam aj skutocne podari! navyse VZDY sa nam najviac vydaria take dielka a veci, ktore vzniknu bez pripravy a spontanne! v kazdom pripade ja osobne som presvedcena, ze je to cele o tom zapaleni pre vec, ktoru treba vznietit u deti este pred samotnou aktivitou v zmysle "neodovodnene nadsenie" coz velmi dobre vies, kedze si tvorcom tohto spojenia :) cize podla mna je to u kazdej rovnake, len sa "nechvalime" tymi neuspechmi a nervami s tym suvisiacimi. ale aj tak nas to neodradi nechat to tak a fuuurt budeme skusat tvorit s nimi. and if it makes you feel better, zacnem fotit nase zachvaty a brajgel ;) can compare afterwards :)
ReplyDeleteto som potrebovala pocut! :)
ReplyDeletemyslite, ze u nas je to ine? nas Kubo asi posledne dva mesiace, co nezachranim pripadne neodfotim vcas, tak ide systenom: urobi, dolepi, dokresli a vezme: a)ciernu farbu/fixku a vsetko zamaluje b)donesie si noznice a vsetko rozstriha.. a jeho komentar k tomu: "mami, ale mne sa to takto paci"..aktivity musia trvat 10 maximalne 15minut, inak ich to oboch zacne nudit.. veci, kt. myslim, ze ich budu bavit, ignoruju..jeden chce robit, druhy absolutne akurat v tom case, nieco ine.. a potom reve, ze ved aj on/ona to chcel..a ak ich necham 2 sekundy bez dozoru, mame pomalovane stolicky a stol a koberec.. hold, ale to k tomu asi patri.. ide o to, nevzdat to! su to spolocne aktivity, ktore vela davaju aj vam ako rodicom, aj detom samotnym. vysledok nemusi ist rovno na vystavu, hlavne, ze ste spolu chvilu nieco robili a plne sa tej cinnosti venovali.. a je jedno, ci to bolo 5 minut alebo hodina..nie je nad tvorivy chaos :D (viete, kolko rodicov len mavne rukou, ze na co nieco robit doma? ved chodia do skolky a tam s nimi vsetko robia..)
ReplyDeleteDakujem milak, refreshing post!
ReplyDeleteJa som sa od vianoc takmer vzdala organizovanych aktivit. Tereaz len ticho Liane trpim 'activity table', kde ma vsetky potreby a pomocky nahadzane jednu na druhej. Ale vies co? ONA je nadsena, lebo je to jej stolik a moze si na nom robit co len chce a hlavne kedy chce, vtedy ked to JU bavi.
A ano, tiez mam kolko krat pocit, ze vyrobok, ktory mohol byt esteticky krasny uplne zvorala a nuz, pomalovala tmavou farbou, rozstrihala, oblepila a celkovo znicila. Ale ona je na to hrda a tak sa vzdy nadchnem aj ja a hrdo to zavesim na stenu. :)